Jdi na obsah Jdi na menu
 


Cesta do útulku

18. 1. 2009

Začiatkom januára som sa z netu dozvedela o 15 huskáčoch, ktorých zabavili bývalému majiteľovi kvôli otrasnému stavu, v akom boli. Začala som tak nejako zo zvedavosti zisťovať čo a ako. Trochu s problémami, keďže v práci ma to na stránku Siberian husky rescue nechcelo pustiť a doma net ešte nebol. Potom som uvidela prvé fotky tých bafov a zostala som v nemom úžase, čoho sú ľudia schopní. Ten "chovateľ" by sa mi nechcel dostať do rúk...

Obrazek

Obrazek

Začala som si písať s Eliškou z Rescue a po nejakom týždni mi prišli aj fotky konkrétnych psíkov. Boli krásni, všetci doradu. Na Dogfóre sa medzitým dala dokopy "záchranná výprava" a v nedeľu 18.1.2009 sme vyrazili smer útulok. Tých 300 km bolo nekonečných. Ešte sme samozrejme aj poblúdili, ako inak :o)

Po príchode na miesto nás čakal pohľad, na ktorý asi do smrti nezabudnem. Vo výbehoch behalo 7 huskynkov, ostatní boli zvlášť v kotercoch. Cez srsť im trčali všetky kosti. Niki s manželom mali pôvodne vyhliadnutú hnedobielu Anitu, ale keď zbadali tmavošedú rôznookú Birru, bola to láska na prvý pohľad. Chúďa malé sa ledva dalo chytiť, z výbehu ju museli vytiahnuť násilím a to sa už Niki neubránila slzám. Mňa medzitým poskákalo malé ryšavé modrooké bláznivé čudo menom Týna. Bola vo výbehu spolu s 3 ročnou Aňou, o ktorú mala záujem Ema. Aňa sa ale bála ešte viac ako Birra, vôbec sa nechcela nechať chytiť.

Vybrali sme sa s trojicou Aňa, Týna a Birra na prechádzku pred útulok. Birra sa po chvíľke s novými pánikmi okukala aj keď sa stále bála, nechala sa aspoň pohladkať. Týna bola hrdinka len kúsok pred útulkom, potom ju to prešlo :o) Ale jej zvedavosť nad strachom vyhrávala a hladkať sa nechala celkom ochotne. Aňa sa ale ani po štvrťhodine nenechala pohladkať a stále zúfalo krúžila na konci vodítka. Ema sa preto s ťažkým srdcom rozhodla, že ju tam ešte musí nechať, lebo keď sa bojí aj jej, jej domáci hafani by ju neprijali. Tak sme nakoniec zobrali odtiaľ Týnu a spolu s Birrou ju naložili do kufra. Vybavili sme papiere a vyrazili domov. Samozrejme baby v kufri vydržali asi 10 minút :o))) Potom sa nám nasáčkovali na kolená a spokojne spali skoro celú cestu.

Doma som Týnu predstavila najprv Giline, ktorej sa celkom páčila a potom Monči. Tá sa jej najprv bála, ale potom zistila, že Týna sa jej bojí ešte viac a bolo po probléme :o))

Tak nám držte palce.

A tu sú nejaké moje fotky u útulku:

http://moncatko.rajce.idnes.cz/Navsteva_utulku/

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář