Malokarpatský dogtrekking 2011
Vzhľadom na dllllhú neturistikovú pauzu som sa rozhodla tentokrát pre pohodový 38km mid. Optimisticky som vyrazila s Foxy a Ice. Trať super, počasie ako na objednávku, vďaka GPSku žiadne blúdenie (geniálna vymoženosť). Dokonca sme si aj trošku zabehali na pekných úsekoch trate. A hlavne sme si pobehli dolekopce - na moje úbohé kolienka je to oveľa šetrnejšie než snaha brzdiť a ísť pomaly. Trasa nás viedla lúkali poza Lozorno až na Košariská. Odtiaľ na Dračí hrádok, z neho hnusným dolekopcom, aby sme následne ešte hnusnejším horekopcom vyliezli na Svätý vrch (už viem, prečo sa tak volá - cestou hore asi každý vymenuje všetkých svätých ). Ďalej pohodovkou do Stupavy. Tam už sa hlásili boľavé a kus popraskané nožičky (mala som si tých ponožiek na výmenu zobrať viac...). Nasledujúcich X kilometrov po aslfatke bolo hotovým utrpením. Vyslobodením boli až pekné lúčne a lesné cestičky, ktoré nás doviedli späť do Lozorna. Dokonce sme dolekopce ešte stále vládali zbehnúť. Do cieľa sme prišli s celkom pekným časom a s celkom dosť boľavými bedrovými kĺbmi, neviem čo im zase je Ale opäť zaúradovala správna anestéza a v kombinácii super hudby v podaní kapelky Electric Flash sa sedieť proste nedalo a tak sme poskakovali až do polnoci Na druhý deň vyhodnotenie, ušlo sa nám miestečko niekde v strede, čo nie je až také zlé. Síce som ešte pár dní chodila vďaka svalovke jak kačica, ale to predsa patrí k tomu, že áno