Jdi na obsah Jdi na menu
 


Tábor Tovačov

17. 9. 2008

18.8. - pondelok ráno. Vyrazili sme v skorých ranných hodinách, čakalo nás okolo 200 km smer Olomouc. Google pomohol, trasu nám našiel dobre, takže sme to zvládli bez blúdenia. V Tovačove sme odchytili jedného milého staršieho pána, ktorý nás odnavigoval na cvičák. Noo, krásna cestička lemovaná stromami - a so zákazom vjazdu :o)) Risk je zisk, nikto nás nenačapal a už sme parkovali na lúke. Teda z pľacu sa ešte len lúka robila, kosačka mala čo robiť. Vyložili sme veci, postavili stany a rozkukávali sa okolo. Nasledovali oficiálne privítanie a zahájenie tábora.

Poobede padol na cvičák príjemný chládok a my sme stavali prvý parkúr. Taký testovací, aby Hela (trénerka) zistila, čo nevieme a ako nás rozdeliť do skupín. Baby ma príjemne prekvapili - Monča to prešla úplne krásne, dokonca aj celý slalom sme zvládli bez jedinej chybičky. A Gili sa tiež predviedla - konečne sa nám podarilo trafiť 2 tunely za sebou :D Monča bola zaradená k začiatočníkom a Gili samozrejme medzi šteniatka. Celkovo sme boli 4 skupiny - dopĺňali to profi large a medium. Dostali sme rozpis na ďalší deň, kedy kto trénuje a potom rozchod. Navštívili sme miestny obchod Jednota, ručné nahadzovanie cien som už dávno nevidela :o)) Pokukali sme krásny Tovačovský zámoček a zistili, že v okolí je niekoľko krásnych rybníkov a v jednom z nich sa dá aj kúpať.

Od utorka sme začali naplno trénovať. Hneď prvý tréning sme mali o 7 ráno, ufff. A druhý o 8, uff uff. O 9 som sa konečne dostala k raňajkám. Ale behať v rannej rose pri vychádzajúcom slniečku, no malo to niečo do seba. Napríklad sa v tej rose dopre padalo na zadok, keď sa šmykli boty :o))

S Mončou som trénovala raz denne, s Gili som sa nechala ukecať na 2 tréningy. Vraj by bola škoda nechať ju tam len flákať :o) A niečo na tom bolo, robila zo dňa na deň obrovské pokroky. Naučila sa poriadne triafať do tunela, preletieť kladinu (a odskakovať zóny), nezabiť sa na hojdačke a skákať cez miniskočky miesto po mne. Skúšali sme aj slalom, ale na ňom sa so mnou bez párečku nebavila, mrcha malá :o) S párečkom jej to ale išlo krásne. Mončátko sa konečne zase rozoskákalo, síce len na malinkých skočkách, ale to vôbec nevadí. Samozrejme jej štandart - každú zostavu prejdem iba raz - sa vôbec nezmenil :o)

Popri tom, ak počasie dovolilo, chodievali sme na krááásne jazero trochu omočiť nohy, packy aj kožuchy. Mončátko klasicky len po brucho, Gili sa pár krát pozabudla a asi meter bola nútená plávať, chúďatko malinké... Zbytok času trávila pri brehu a kradla paličky Heliným borderám, ktoré ich poctivo nosili z vody, mrcha malá :o))

A čo som sa naučila ja? Nooo, trénerka nám dávala riadne zabrať :o) Do tréningového programu zaradila aj nás. Psi mali voľno a páničkovia šaškovali na parkúre. Prvý tréning bez psov dal zabrať hlavne našim mozgovým závitom. Postavili sa prekážky, Hela medzi nimi očíslovala prvý parkúr a hijooo, nacvičte si, ako by ste to behali so psami. No pre mňa čistá teória, keďže som parkúry nikdy celé nebehala :o) Potom sa poprehadzovali číselká, druhý parkúr a zase si to nacvičiť. To sa zopakovalo ešte 2 krát. A prišla zrada - čísleká úplne preč a po pamäti si všety 4 parkúry prejsť. No riadne sa nám parilo z makovíc. A najlepšie na koniec - každý z parkúrov dostal meno, my sme sa museli v strede medzi nimi 5x zatočiť dokola, Hela na nás vybafla názov a bez rozmýšlania vybehnúť a prejsť správne daný parkúr. Ak niekto vyrazil zlým smerom, odchod a znovu. No mali sme čo robiť, ale bola to super škola. Ďalší náš tréningový deň dal zabrať pre zmenu koničke. Zase sme behali parkúry, ale pre zmenu miesto našich psov. "Psi" sa odišli schovať, "páničkovia" si nacvičili parkúr, doviedli si svojho psa a hijooo, beží sa. Pri zavelení povelu "tunel" väčšinu "psov" prešiel smiech :o))) Ale museli pekne krásne na 4 a liezť. Po tých kovových obručiach to nebolo nic moc, odnieslo si to niekoľko fialových kolien, ale aspoň vieme, ako sa tam cítia hafani. A látkový tunel ani nehovorím, riadne páchol po myšiach, pfuj pfuj. A aby sme sa nasmiali ešte viac, pri druhom kole sa "psom" zaviazali oči, postavila sa dráha len zo skočiek a pániček naviguj.

V posledný táborový deň sa konalo "táborové skotačení". Také sranda preteky. Prvé kolo tvorila hra "Gambler". Voľne rozhádzané prekážky po pľace, za každú určitý počet bodov a za 60 sekúnd ich bolo treba pozbierať čo najviac. Po ich uplynutí bolo ďalších 20 sekúnd na žolíka = dvojitý skok. Kto ho skočí, má 2násobok bodov. Kto zhodí, má polovicu. Kto sa na to vykašle, nič nezíska, ale ani nič nestratí. Baby boli perfektné, Gili sa dokonca podarilo vybehať medzi šteniatkami 2. miesto a vyhrať minidics :o)) 2. kolo súťaže tvorilo "Najlepšie odloženie" . Psiská sme naskladali do rady (Gili rovno do domčeka, ani som sa nesnažila :o)), zavelili zostaň - a potom zo seba robili total debilov xixi. 3kroky vpred zacúvať, otočka, ďalšie 3 kroky vpred (to sa už Monča dvihla za mnou), potom 3 skoky vpred ("jeeeej, ideme sa naháňať" :o))), otočka, behom ku psovi ("huraaa, pániček sa vrátil"), odkráčať dozadu za psa, vrátiť sa späť, odísť sa úplne schovať. To už zostali na pľace len 4. Potom nastúpila do akcie Gili. Na vodítku a oňuchať ku každému psovi. Prvý vytrvalec to vzdal a s výrazom "pomooooc šetňa" zdrhol za paničkou :o) Potom som si Gili privolala - a ďalší 2 sa rozhodli, že sa volajú Gili a majú sa rozbehnúť preč :o)) vyhrala suverénne Sandy, ktorá sa ale nepohla ani keď si ju panička volala :o)))) Potom sme už súťažili len my, majitelia, v hode discom do diaľky. Nikoho som ním nezabila, úspech :o)

Po obednej pauze nás čakali ešte 2 súťaže. Prvý bol klasický parkúr, len s malou vychytávkou - čo pokazí pes, opraví pániček. Nevbehne do tunela? Pániček lez. Zhodí skočku? Pániček skoč. Pomýli sa na slalome? Pániček vlň sa. Gili až na pár skočiek super a moje spoľahlivé Mončátko ma spoľahlivo poslalo rovno do látkového tunela, pfuj pfuj. Poslednou súťažou bola štafeta. Ale taká trochu nezvyčajná. Jeden parkúr prebehne pes, druhý pániček. Aj toto posledné kolo sme úspešne zvládli. Teda už len s Gili, Mončátko už malo toho dosť, takže dostala povinný oddych. A čakalo nás už len vyhodnotenie, rozdanie symbolických cien a padla. Na druhý deň sme ešte doobeda trochu potrénovali, na obed pobalili a vyrazili na cestu domov. Tešíme sa zas o rok :o)

Fotky: http://moncatko.rajce.idnes.cz/Agility_a_Dogfrisbee_tabor_Tovacov_18-28.8.2008/

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář
 

Portrét