Vyberá sa meno pre šteniatko
Tak ako to so zmenami v rodine býva, bolo treba všetkých informovať a zvolať rodinnú radu aby sa všetci prišli na mňa, malého ryšavého škriatka s veľkými ušami a hnedozlatými očkami pozrieť.
Putovala som z rúk do rúk ale očkom som vždy sledovala mojich rodičov, aby sa náhodou nestalo, že ostanem v rukách niekoho iného. Moji noví kamaráti sa mi predsa len páčia najviac a už si aj zvykám na všetko okolo.
Všetkým som sa strašne páčila a to sa zas páčilo mne. Všetci ma hladkali a milo na mňa rozprávali, čo sa babám, aj tým psím páči a pridáva im to na sebavedomí. Áno, som krásne šteniatko, aj keď mám ešte uši ktoré ma neposlúchajú a stoja si ako sa im zachce a holé, ružové bruško ako všetky malé šteniatka. Keď budem dospeláčka, budem aj tak pekná baba a hlavné je, že ma všetci ľúbia. V takejto svorke mi bude dobre.
Hneď v deň môjho príchodu som dostala nové hračky, pelech, obojok a vôdzku, takže asi aj na prechádzky budeme chodiť. Veľmi sa teším!
Toľko ľudí pokope ma veľmi unavilo a tak som si ľahla na mäkký koberec a počúvala som ľudí okolo mňa. Občas som si aj pospala pri tom ako sa snažili vymyslieť mi to najkrajšie psie meno na svete.
Každú chvíľku prišiel nový nápad a mená od výmyslu sveta sa predháňali, aby mi mohli patriť. Všetci tušili, že ostanem malinká, lebo mám malé labky a podľa toho sa dá dúfať, že už príliš nenarastú.
Preto som počúvala mená, ktoré vystihovali moju drobnú postavičku a boli to skôr milé a veselé mená.
A vtedy to prišlo! Dostala som meno Dášenka. Vraj literárne, lebo nejaký ujo Karel Čapek už dokonca o jednej Dášenke napísal knižku. Možno aj ja budem mať pestrý život a aj ja budem mať knižku o sebe, pomyslela som si a sladko som zaspala lebo ma stále niekto hladkal a už som vedela, ako sa volám. Budem teda Dášenka. Som taká zvedavá na všetko, že som od vzrušenia unavená ako pes.