Čo zbaliť do batohu?
Ešte skôr, kým začneme riešiť čo do batohu, chcelo by to ten batoh. Dobre padnúci batoh, keďže ho budeme vliecť na chrbte hodne dlho. A ľahký batoh - po x hodinách cítiť každé deko navyše.
V každých propozíciách udáva organizátor určitú podľa neho povinnú výbavu. Väčšinou sa skladá z lekárničky, mapy, čelovky, pršiplášťa, misky, stravy a vody pre psa aj človeka. Na longy býva povinný aj spacák a karimatka. V lekárničke by nemali chýbať nejaké obväzy, leukoplast, dezinfekcia, izotermická fólia (také to strieborné čudo na udržanie tepla/chladu), papučky pre psa (pre prípad porezanej packy, horúceho asfaltu a pod.).
Ostatné závisí od vzdialenosti, ktorú má človek pred sebou a od rýchlosti, akou sa plánuje presúvať. Inak sa zbalí bežec, ktorý long preletí s krátkym párhodinových polospánkom, inak sa zbalí turista, ktorý si to odšlape pekne pomaličky, v klídku a hlavne v pohodlí.
V mojom batohu určite nesmie chýbať nôž, náhradné baterky do čelovky, zápalky, nejaké to šitíčko, šnúra - na opravy prípadných katastrof vo forme roztrhnutého postroja, prekúsaného vodítka... aj na uviazanie protidažďovej striešky na prenocovanie v prípade lejaku. Veledúležité sú aj náhradné suché ponožky - vlhké nohy sú zaručeným receptom na vznik pľuzgierov. Na dlhšie trasy pribalím aj sandále/ľahké tenisky, nech si nohy trošku oddýchnu od pevných topánok. A tam, kde s pľuzgierom na nohe v trekovej bote nejde už ani krok, v sandálkach sa človek dokáže plížiť ďalej.
Keď sme pri tom - boty. Ako som zistila na vlastných nohách, sú takmer najdôležitejšou časťou výbavy. Klasické vysoké pevné trekovky sú síce fajn, ak je človek v ťažkom vysokohorskom teréne. Ak v nich má šlapať po lesných cestách, krížom cez dediny po asfalte, pobehnúť dolu kopcom, už tak moc fajn nie sú. Ja som to riskla s tzv. trail running botkami od Merrellu, s goráčom aby nepremokli, vibram podrážkou, aby držala v lesnom teréne a mäkkým odpruženým vnútrom, aby nožky menej trpeli pri nárazoch. Uvidíme, ako sa osvedčia.
Oblečenie - rýchloschnúce, rozopínacie gate, pre prípad lejaku a blata nejaké návleky, nech nenaprská do topánok, funkčné tričko, k tomu nejaká fleeska, softshellka, windstoperka... záleží od ročného obdobia, zmrzlosti dogtrekkera a počasia. Väčšinou toho počas šlapania na sebe moc netreba, to je teplo až moc. Za to na noc je fajn mať na sebe niečo suché v spacáku.
Spacák a karimatka - detto. Chce to nájsť kompromis medzi váhou a tepelným komfortom. Aby nebolo treba niesť moc veľkú váhu, ale zároveň aby v tom človek nezamrzol. K tomu nejakú autoplachtu, igelit, veľký pršiplášť...čokolvek, pod čím sa dá prespať aj so psom v prípade lejaku a je to.
Posledná dôležitá súčasť batohu je proviant. Niečo skladné a výživné pod zub - slanina, syr, energy tyčinky, hroznový cukor atď, podľa chuti. A váhy - konzervy sa so sebou moc nosiť neoplatí. Voda pre psa sa dá dopĺňať aj cestou, pre človeka v zásade taky, ale je dobré mať so sebou aj niečo iné, čistá voda po čase riadne leží v žalúdku. Nejaký ten ionťák v batohu alebo kofola/pifčo v krčmičke cestou tiež nie je na zahodenie. Velice šikovná vychytávka je tzv. camelbag - vak na vodu, šupnutý v batohu, z ktorého ide hadička. Dá sa piť kedykolvek, bez zastavovania a vyberania flaše. Velice praktikuš.
Presný obsah batohu si každý vychytá po pár absolvovaných trekoch. Teraz to už len všetko vhodne narvať do batohu (nedať si jedlo a suché ponožky na úplný spodok batohu) a hor sa do lesa.
(Výbava pre psa je rozobratá v téme mushing)